CIRKEVNÉ CENTRUM RUŽINOV kostol Na začiatku mojej cesty k realizácii bolo prianie a podnet mojich rodicov, aby som raz ako architekt realizoval, podla ich presvedcenia to, co stojí v architektúre najvyššie, stavbu symbolu ducha - KOSTOL. Splnilo sa im to, aj mne, ked som pred desiatimi rokmi vyšiel vítazne z architektonickej sútaže na Ružinovské cirkevné centrum. S dobrým pocitom ale aj neistotou a obavou ci predsavzatie naplním. Na výsledok sú a budú rôzne, aj protikladné a krajné názory. Co som chcel konceptom povedat : kostol v Ružinovskom sídlisku som pochopil ako symbol, symbol vstupu duchovného rozmeru, chýbajúceho v štruktúre socialistického sídliska, prinavrátenie tradicného symbolu v hierarchii sídliskovej urbanizácie predchádzajúcich rokov. Formou a posadením hmoty, orientáciou a výškovým usporiadaním som hladal istú paralelu, historickú spätost s obrazom slovenskej krajiny, kde je kostol neopakovatelným fenoménom v zmysle dojmového a duchovného pôsobenia. Preto aj tu je dominantnost umocnená vyvýšením osadenia, univerzalitou orientácie k celému sídlisku a zdôraznením atribútu veže. Formovanie architektúry som podriadil citatelnosti symbolu, co je azda menej prijatelné pre niektorých "modernistov", zámerne som však potlacil abstraktnost hmoty pred jej výpovednostou. Fakt, že kostol je tu súcastou mesta, je jasne povedaný " priznaním" ulice ( Seberíniho ) a vclenením mestských funkcií ( obchody, služby ... ) v parteri areálu, ktorého je kostol súcastou. Areál Cirkevného centra Ružinov v Bratislave tvorí súbor objektov rímskokatolíckeho kostola, farského a misijného strediska a strediska sociálnych služieb pre záujmovú oblast mestskej casti Ružinov. Význam tohto centra spocíva v jeho náboženskom, ale i mravnom, duchovno-kultúrnom a charitatívno-sociálnom poslaní. Priestorový urbanistický a architektonický koncept zhodnocuje princípy vítazného návrhu v architektonicko-urbanistickej polohe kompozicnej osnovy i v rozložení funkcií vo vztahu k danostiam pôvodnej zástavby a orientácie k svetovým stranám - oslneniu. Posun je v dôslednom prepracovaní dispozícií, formovania hmôt a vonkajších priestorov, vychádzajúc z upresnených požiadaviek investora i vlastných autorských zámerov. Z tejto úvahy je tvorená osnova kompozície, ako sústava funkcne samostatných objektov s vhodnými vzájomnými väzbami vkomponovaná do parkového zeleného areálu. Dôraz je položený na vytvorenie severnej ulicnej fronty (Seberíniho ul.) a uvolnenie širokého pásu parkovej zelene v južnej polohe. Rozloženie objektov v tejto zostave vytvára súbor zóny otvorenej (kostol, spolocenská sála, fara, objekty sociálnej služby, park a ihriská) s volným prístupom verejnosti a uzavretej ( misijný dom so seminárom ). Osobitnú cast tvoria prenajímatelné prevádzky obcianskej vybavenosti v úrovni ulice a parkovacia garáž pod objektami. Formovanie kompozície je, s výnimkou kostola a spolocenskej sály viac racionálne, ako volné, co pokladám v súvise s obsahom za primeranejšie. Takéto prevádzkové usporiadanie zástavby umožnuje aj lubovolný bezkolízny etapovitý postup výstavby objektov. Urbanistická a architektonická kompozícia preferuje hmotu kostola, s akcentom veže, položeným do priesecníka dialkových pohladov. Tvarovanie hmoty kostola na vyvýšenej navršenej terase, na diagonálnej osi, do otvorenej formy má vytvorit dojem vítajúcej náruce. Kontrapunkticky posadenú vertikálu veže možno personifikovat ako zopäté ruky so symbolom krížom. Smerom k rušnej Tomášikovej ulici je základná forma plasticky obohatená hmotami kaplnky, hygienických zariadení, tubusu schodiska na chór a na okraji terasovej komunikácie volnou plastikou pergoly, ktorá spolu so stromami vytvára pohladovú aj akustickú bariéru. Príchod ku kostolu je sústavou rampových a schodiskových chodníkov zo všetkých smerov. Spolocenská sála je v svojej hmotovej kompozícii doznievaním volného formovania kostola. Spolu vytvárajú jeden architektonický záber. Druhá, výrazovo odlišná, je skupina architektúry fary a kláštora - misijného domu. Formovanie hmoty je jednoduché, racionálnejšie, v súvise s vnútorným usporiadaním, výraz prostejší, avšak vážnejší. tretí záber tvorí funkcne spätá zostava sociálnych objektov. Priestor chrámu je zdvihnutý na navršenej terase. Vnútro je formované ako jeden priestor, usporiadaním parteru koncentrovaný na presbytérium. Neutrálna celná stena, 18 metrov vysoká v osovej polohe tvarovaním zvýraznujúca presbytérium, na pôdoryse štvrtkruhu, koncí v zasklených stenách a strope, cím sa dosahuje dojem akoby vnútorný priestor nemal ohranicenia. Tento pocit má zdôraznit aj "opacne" formované zastrešenie. Zasklenými bocnými a strešným pásom sa dosahuje mäkké osvetlenie stien a stropu interiéru, zdôraznené nad presbytériom. Pravá strana vnútorného priestoru je tvarovo obohatená chórom s plastikou organu, akoby vsadeného do okna s prenikajúcim plastickým dojmovým svetlom Pod chórom sú sústredené sprievodné funkcie. Lavá strana je uvolnené zasklenými otváracími stenami, prepojená na terasu, scasti krytú, s možnostou prepojenia na spolocenskú sálu. Hlavný vstup je na diagonále, pod vežou, cez velké kruhové zasklené zádverie, Dalšie vstupy sú v bocných stranách. Riešenie umožnuje bezbariérový prístup imobilných. Vo vyvrcholení diagonálnej osi je oltárne pódium, s centrálne osadenou menzou. Všetky ostatné prvky oltára sú usporiadané v zmysle liturgických zásad. Sedadlá - lavice veriacich sú usporiadané v segmentoch sústredených k oltáru. Po pravej strane od hlavného vstupu sú zoradené : Kaplnka s premenlivým obsahom, akusticky oddelené a vyvýšené miesto pre matky s malými detmi a v zákryte chodby hygienické zariadenia. V pravom rohu pôdorysu sú schodiská na chór. Pod chórom je priestor spovednej siene. V pozadí je prístup do adoracnej kaplnky, ktorá má aj oddelený prístup z exteriéru. V lavom rohu od hlavného vstupu je vstup celebrantov, nasleduje velín osvetlenia a ozvucenia a priestory oddelených sakristií. Za tým v úzadí sa rozkladá, až k adoracnej kaplnke, sklad spojený zdvíhacou plošinou s 1.podlažím, t.j. hospodárskym dvorom. V pravej casti kostola sa dvíha chór, orientovaný na oltár. Má stúpajúcu podlahu a lavicové usporiadanie sedenia. V dolnej casti chóru je ovládací stôl organu a miesto pre hudobníkov. Na 1.podlaží, v úrovni hospodárskeho dvora sú priestory technického vybavenia : výmenníková stanica a strojovna vzduchotechniky a sklady. Veža kostola je formovaná ako dvojdielna betónová plastika. V hornej spojenej casti má priestor pre zvony, hodiny. Prístup sem je malým výtahom a schodiskom. V suteréne pod kostolom je viacúcelový sálový priestor, klubovne, hygienické zariadenia a sklady. Prístup do klubovej casti je z kostola, aj priamo v úrovni z ulice od Tomášikovej ulice. Kostol je dostavaný a vysvätený. Škoda, že len v exteriéri dôsledne podla návrhu autora ( okrem iluminácie ). Interiér, napriek tomu, že ho autor navrhol a prerokoval, že navrhol aj libreto výtvarného dotvorenia a angažoval sa pri sútaži na výtvarné diela, že bol vybraný na realizáciu návrh vitráže dominantnej čelnej steny presbytéria akad. Sochára Jozefa Vachálka, sa nerealizoval rozhodnutím pána farára. Realizoval sa nejaký "docasný" interiér - dotvorenie podla jeho predstáv, napriek mojim protestom a nesúhlasu členov stavebnej komisie, ktorí stavbu dlhé roky riadili. Aký je? treba si ísť pozrieť. Mne je len lúto a som sklamaný. Dúfam však, že raz ... Akad.arch. Eduard Šutek